Starnutie populácie bude mať nepochybne vplyv aj na ekonomiky krajín EÚ. Staršia populácia zvýrazní dopyt po sociálnych a zdravotných službách, teda po odvetviach ekonomiky, ktoré zvyčajne vykazujú nižšiu produktivitu.
S narastajúcim vekom zamestnancov sa zvyčajne znižujú aj ich kognitívne schopnosti, čo takisto môže negatívne vplývať na produktivitu v ekonomike. Vyšší počet dôchodcov zároveň zvýrazní nároky na verejné rozpočty, nielen cez vyššie výdavky na zdravotníctvo a sociálne služby, ale aj cez vyššie objemy vyplácaných dôchodkov.
Týmto procesom pritom krajiny EÚ prechádzajú už niekoľko rokov, avšak negatívne dôsledky demografickej zmeny sa budú v nasledujúcich desaťročiach podľa analytika len zvýrazňovať.
Proces starnutia populácie započal už aj na Slovensku. Pomer medzi populáciou v dôchodkovom veku nad 65 rokov a produktívnom veku 20 až 64 rokov sa začal zvyšovať približne pred dvomi desaťročiami.
K stabilizácií pomeru medzi dôchodcami a produktívnou časťou populácie pritom podľa základnej demografickej prognózy Európskej komisie nepríde na Slovensku skôr ako v úvode šesťdesiatych rokoch tohto storočia, hoci rýchlosť zmeny by sa mohla citeľnejšie spomaliť už na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokoch tohto storočia.
Kým v súčasnosti je najpočetnejšia veková skupina dá sa povedať v ekonomicky najproduktívnejšom veku, o 25 rokov bude väčšina z jej členov v dôchodkovom veku a miesto generovania zdrojov pre štát bude finančné zdroje štátu skôr dopytovať.
Starnutie populácie však zasiahne domáci trh podľa Koršňáka už oveľa skôr. Počet obyvateľstva v ekonomicky produktívnom veku už začal klesať a v najbližších rokoch sa tento trend bude len zvýrazňovať.
Vo veku 55 až 64 rokov, teda časť populácie, ktorá v najbližšom období začne prechádzať do dôchodku, je v súčasnosti na Slovensku až 12,7 % populácie. Ich odchod do dôchodku však nebude nová generácia schopná pokrývať v plnej miere.
Vo veku 15 až 24 rokov, teda časť populácie, ktorá po ukončení štúdií bude v najbližších rokoch vstupovať na trh práce, je len 9,8 % populácie. Nemalá časť tejto populácie navyše študuje v zahraničí a po ukončení štúdia sa domov už neraz nevracia. Nedostatok pracovnej sily na domácom trhu práce sa tak bude v najbližších rokoch najskôr len a len prehlbovať, myslí si analytik.
Väčšina európskych krajín, vrátane Slovenska, čoraz častejšie rieši problém napätého domáceho trhu práce dovozom pracovnej sily zo zahraničia. Riadená migrácia je tak dôležitým nástrojom na zmierňovanie demografickej krízy v Európe.
Väčšina krajín pritom čoraz viac otvára svoje pracovné trhy aj pre zamestnancov z krajín mimo EÚ. Platí to aj pre Slovensko. Zoznam profesií, u ktorých je možné udeliť národné pracovné víza, sa na Slovensku nariadením vlády rozšíri, a to až o 35 profesií, ktoré doplnia pôvodných 11 nedostatkových profesií.
Medzi menej populárne nástroje zmierňujúce dopady starnutia populácie na miestne pracovné trhy patrí zvyšovanie ekonomickej aktivity. To sa dá dosiahnuť napríklad zvyšovaním veku odchodu do dôchodku. Slovensko však podľa Koršňáka vykazuje, aj v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, pomerne významné rezervy aj v ekonomickej aktivite produktívnej časti populácie, menovite najmä v zamestnanosti žien v reprodukčnom veku.
Skorší návrat mamičiek z materskej dovolenky môžu podľa analytika aspoň čiastočne pomôcť tlmiť i problémy s nedostatkom pracovnej sily.
Cestou vedúcou k dosiahnutiu tohto cieľa sú však vyššie verejné investície do predškolského vzdelávania, či vyššia podpora skrátených pracovných úväzkov. Viaceré štúdie pritom naznačujú, že skorší návrat žien z materskej nepomáha len ekonomike, ale môže zvyšovať aj socializáciu a uplatnenie budúcej generácie na trhu práce.
Zdá sa, že pomerne významný priestor by mohlo mať Slovensko aj v zvyšovaní zamestnanosti staršej populácie. Efektívny vek odchodu do dôchodku u mužov (60,2 roka) bol podľa štatistík OECD na Slovensku v roku 2020 druhý najnižší (po Luxembursku) spomedzi krajín EÚ i OECD, u žien (59,8 roka) piaty najnižší v rámci EÚ (po Chorvátsku, Grécku, Cypre a Maďarsku) a štvrtý najnižší v rámci OECD (po Grécku, Turecku, Cypre a Maďarsku).
Efektívny vek odchodu do dôchodku je pritom na Slovensku podľa Koršňáka až o 2,6 (muži), resp. 2,9 (ženy) roka nižší ako zákonný vek odchodu do dôchodku.
Dôvodom je časté využívanie možnosti predčasného odchodu do dôchodku, či vystúpenie z trhu práce v dôsledku zdravotných komplikácií. Problém s masívnym rozšírením predčasných dôchodkov sa pritom v poslednom roku ešte viac zvýraznil prijatím novej legislatívy umožňujúcej odchod do predčasného dôchodku už po odpracovaní 40 rokov.
Zvyšovanie odchodu veku do dôchodku má však aj jednu nevyhnutnú a nie zanedbateľnú podmienku. A tou je všeobecné zdravie populácie. Napriek skoršiemu odchodu do dôchodku patrí priemerná očakávaná dĺžka života na dôchodku na Slovensku v rámci OECD k ľahko podpriemerným. U mužov dosahuje 18 rokov oproti 18,9 roka v priemere v OECD, u žien 23,1 roka oproti 23,6 roka v priemere v OECD.
(NZS/Felvidék.ma/SITA)
Toto ste už čítali?
Odviezli zelený odpad z malých záhradkárskych zón
V sobotu odviezli jesenný zelený odpad z malých...
