Prinášať informácie o úspechoch DAC-u

Odkiaľ prišla láska k futbalu?

Vlastne som ju zdedil, keďže môj starý otec aj otec pracovali v DAC. Starý otec bol hráčom, členom vedenia i trénerom v klube, dokonca ako geodet vymeral hraciu plochu ihriska v podobe, ako sme ju poznali do minulého leta. Otec bol tajomníkom, neskôr aj vedúcim mužstva. Práve on ma začal vodiť na zápasy, aj keď na prvý si už nepamätám - bol som malým dieťaťom, keď už bol štadión pre mňa prirodzeným prostredím.

Predtým, ako si sa stal zamestnancom DAC-u, ste dlhé roky spravovali fanúšikovskú stránku.

Áno, v roku 2003 som začal uvažovať o tom, že by bolo dobré, keby klub, ktorý v ďalšom roku oslavoval storočnicu, mal elektronickú stránku, kde by som zverejnil svoju zbierku, ktorú zhromažďujem od 80. rokov. Veľkou pomocou mi bola skvelá publikácia dvojice autorov  Sidó - Brányik,  ale pomáhali aj iní, fotkami a rôznymi údajmi. Cieľom bolo archivovať informácie a postaviť pomník minulosti. Dodnes máme pozitívnu spätnú väzbu na archív, ktorý je podľa viacerých hodnotení jedinečný v celej strednej Európe. Musím dodať aj to, že oficiálna stránka klubu dlho absentovala, preto bola fanúšikovská stránka dlhé obdobie dôležitá aj z hľadiska poskytovania aktuálnych informácií. Snažili sme sa, popri práci, vo voľnom čase, robiť to čo najlepšie.

Ako prišla potom v roku 2014 ponuka klubu?

Oslovil ma prezident klubu, s ktorým som sa roky poznal a vedel o mojej činnosti. Keďže som mal dobrú prácu, kde som si roky budoval kariéru, rozhodnutie prejsť do klubu nebolo ľahké, ale po dlhom uvažovaní a rozhovoroch s rodinou zvíťazilo srdce.  Po troch rokoch môžem povedať, že som neobanoval.

Aké boli tvoje prvé úlohy?

Jarná sezóna 2014 bola viac-menej o hasení požiaru, vtedy som, ešte popri práci, začal tvoriť novú stránku klubu.  V prvej fáze som sa podujal len na to. Potom prišla ponuka od pána majiteľa na prácu na plný úväzok.

Poznáme ťa hlavne ako tlačového hovorcu, ale zrejme máš oveľa viac povinností.

Najviac času mi zaberie administrácia webovej stránky a sociálnych sietí, písanie článkov, koordinovanie činnosti mediálneho tímu. Pred verejnosť vystupujem aj ako hovorca, pri mnohých príležitostiach ma možno vidieť s mikrofónom v ruke. Dôležité je aj udržiavanie kontaktov s médiami a k tomu, čo fanúšikovia ešte priamo vidia, patrí aj tvorba zápasových spravodajov. Popritom mám množstvo ďalších organizačných povinností. Keďže hovorím viacerými jazykmi, pomáham aj v komunikácii medzi hráčmi, naše mužstvo je totiž z tohto hľadiska dosť pestré. A mohol by som ešte pokračovať…

Zaujímalo by nás, ako vnímajú hráči, že sa veľký dôraz kladie na komunikáciu s verejnosťou a aj oni sa musia často verejne vyjadrovať.

Musím ich pochváliť, záujem médií berú veľmi pozitívne, aj keď vidím, že po niektorých zápasoch nie je jednoduché postaviť sa pred kamery. Ale ide o profesionálov, väčšinou chápu význam médií. Osobne si viem predstaviť aj ich ešte väčšiu prezentáciu na našej stránke, hoci aj prostredníctvom videí, ale to je samozrejme aj otázkou ľudských zdrojov.

Aké sú vaše ciele v oblasti komunikácie DAC-u?

Koleso netreba vymyslieť, chodíme s otvorenými očami, vidíme aké sú trendy v oblasti športovej komunikácie, takže vieme akým smerom chceme ísť a čo máme robiť. Je dôležité poznať formu, ktorou chceme komunikovať, ale zo všetkého najdôležitejšie je, že o čom - o úspechoch DAC-u!

Uverejnené v 4. čísle Dunajskostredského hlásnika 2017