Back to top

Päť elementov – traja tvorcovia

Publikované: 11. apríl 2017 - 7:33
V Galérii súčasných maďarských umelcov sa otvorila výnimočná výstava fotografií, keďže sa fotografie nevytvárali fotoaparátmi, na aké sme zvyknutí v našej dobe.
Koszorús István, žiak ZUŠ, otvoril výstavu svojou hrou na klavír. Iván Péter, vedúci KMG pozdravil prítomných, Szakáll Máriu fotografickú umelkyňu, Karaffu Attilu, predsedu odbornej komiesie pre kultúru, a troch vystavujúcich umelcov: Imre Bécsiho, Hupjána Attilu, Kovácsa Csabu, členov skupiny Triptihole Group. Skupinu predstavil Karaffa Attila, aby sa čitatelia, ktorí sa otvorenia výstavy nezúčastnili, mohli dozvedieť viac o základných myšlienkach, ho aj citujeme. 
„Podľa európskej filozofie či chémie (alchýmia) sa každá látka skladá z takých základných jednotiek, ktoré ďalej nemožno deliť, podľa Aristotela sú to tieto: zem, voda, vzduch, oheň, piaty element je esencia kvinta. Pri piatok elemente sa objavuje  »nadvláda nad matériou«, čiže – esenciu kvinta zosobňuje idea, čiže myšlienka. 
Triptihole Group je skupinou robiacou pokusy, skupinou vynálezcov, ktorí si dali za cieľ predstaviť čaro našej každodennosti, a to prostredníctvom niečoho čo máme poruke, čo je pre nás dosiahnuteľné – rozumom. K potrebnej vizualizácii slúži malý otvor a okolo neho postavený »fotografujúci stroj«, camera obscura. Také prostriedky, ktorých strojcami môžeme byť aj my a môžeme ich vytvoriť podľa vlastných ideí.  Takto proces tvorby začína už pri plánovaní a výsledný produkt nie je niečoho koniec, len jedna zastávka tvorivej cesty. Neustála zmena, prúdenie energií, nielen štyroch elementov Aristotela, ale súčasne aj piaty, naše skúsenosti, sa objavuje prostredníctvom esenicie kvinta.  Skúsenosť je v každom z nás. Nie drahé prostriedky, ale naša vlastná energia, nápady, kreativita je to, čo nás a naše okolie môže urobiť šťastnými.  Toto je tá predstava, pre ktorú vznikol  Triptihole Group a prečo predstupujú pred obecenstvo so svojimi  obrazmi. 
Všetci traja umelci nasledujú iné umelecké prúdy.  
(Text pokračuje pod fotografiami.)
Bécsi Imre odvedie diváka do sveta rozprávok vedomým použitím farieb. Názov jeho materiálu: Významné zhody náhod, a tieto zhody musí objaviť každý sám, nájsť podobnosti s tým, čo už raz zažil. 
Naproti tomu materiál Hupjána Attilu Some wet, sa zakladá na udalostiach, ktoré sa stali, na perspektíve reportéra, ktorú úspešne používal okrem iných svetoznámy maďarský fotograf Robert Capa. V tomto materiáli je prítomnosť fotografa jednoznačná. 
Na jeden z piatich elementov – na oheň natrafíme pri snímkach solárneho fotografa Kovácsa Csabu. Aj názov je tajuplný: Pletence slnka. Hlavným námetom solárnych fotografov je Slnko a jeho putovanie po oblohe. Pletence slnka sú také snímky, ktoré sa chystajú celé dni či týždne, ktoré sa nasnímajú do jednej snímky malou kamerou (vlastne v skutočnosti krabicami), exponujú sa na fotografický papier, potom sa po odinštalovaní kamery naskenujú a tak vzniká konečný obraz. Základ obrazov potom tvoria čiary robené Slnkom počas týždňov, mesiacov a sú okorenené zvoleným pozadím. 
Traja tvorcovia, tri celkom odlišné metódy, ale jedna technika, ponúka tejto výstave istú zaujímavosť, istý druh zmeny, v ktorej si každý návštevník – tak dúfajú autori – nájde obrazový svet, ktorý sa mu práči. 
Bécsi Imre: „Významné zhody náhod”, Hupján Attila: Some wet a Kovács Csaba: Pletence slnka – to je päť elementov ukázaných cez rôzne tzv. camera obscura, ktoré pozývajú návštevníka cestovať za poznaním.”
Po ich predstavení ich Iván Péter požiadal, aby predstavili aj praktické použitie ich „fotoaparátov“. Zaujímavosťou týchto mašín je, že sú vlastne druhotným využitím niečoho každedenného, napríklad krabice od cigár, alebo pivových dóz či iných vecí.  Hupján Attila považoval za dôležité povedať, že  camera obscura nie je prostriedok, ako si to mnohí myslia, ale jeden jav. Bécsi Imre vyzdvihol, že pre mnohých je fotografia zvečnením okamihu, čo však v prípade pinhole kamery množstvo okamihov, tu expozícia trvá celé minúty či ešte dlhšie. Kovács Csaba predstavil svoju pomôcku – pivovú dózu, s ktorou trvá vytvorenie fotografie celé dni či týždne, z vystavených diel sa najkratšie pripravovalo jedno z nich, a to  tri dni. Najdlhšia expozícia trvala pol roka. 
Výstavu vo Vermesovej vile si môžete pozrieť do 28. apríla  2017. 
Fotogelériu si môžete pozrieť TU.

Toto ste už čítali?

Cookies