"V aprílovej inflácii sa efekt pandémie koronavírusu premietal najmä vo výraznom poklese cien pohonných látok. V nasledujúcom mesiaci by mala inflácia pokračovať v spomalení," avizujú analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Pripomínajú, že ceny ropy reagovali na výrazný pokles svetového dopytu po prepade ekonomickej aktivity a zavádzaní obmedzení proti šíreniu epidémie. Ďalší vývoj cien bude závisieť od rýchlosti zotavovania najväčších ekonomík.
Pohonné látky boli v apríli na Slovensku lacnejšie o takmer 6 %. Naopak, tempo zdražovania potravín zrýchlilo na 4,3 %, upozornila analytička Wood & Company Eva Sadovská.
"Na základe doterajších údajov môžeme skonštatovať, že na celkovom vývoji cien sa od januára 2020 nižšia DPH na zdravé potraviny výraznejšie neprejavila. Potvrdili sa tak očakávania, že toto opatrenie môže rast cien potravín mierne stlmiť, ale nezabezpečí cenový pokles potravín," zdôvodňuje analytička. Iné faktory pôsobiace na rast cien potravín sú podľa nej dominantnejšie.
"Ešte stále netreba zabúdať na iné faktory ako napríklad africký mor ošípaných majúci vplyv na vyššie ceny mäsa. Svoju rolu ale zohrávajú aj takpovediac mzdové náklady súvisiace s príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotný rast minimálnej mzdy. Cenotvorbu v prípade potravín ovplyvňuje aj počasie, následne stav úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace ceny agrokomodít na svetových trhoch. Aktuálne sucho farmárom príliš do karát nehrá," doplnila Sadovská.
Do konca roka však očakáva spomalenie rastu cien potravín a nealkoholických nápojov. "Jedným z tlmiacich faktorov môže byť opatrnejší spotrebiteľ, a to pod vplyvom recesie a nižších príjmov. V takýchto časoch spotrebiteľ svoje nákupy viac prehodnocuje a nevyhnutné tovary a služby uprednostňuje pred tými luxusnejšími. Hoci potraviny patria medzi tie nevyhnutné, aj pri ich nakupovaní sa môže prejaviť obozretnosť," vysvetlila ekonómka.
Medziročná inflácia by mala ďalej spomaľovať aj v máji, a to stále najmä pod vplyvom klesajúcej ceny ropy na svetových trhoch, očakáva analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. "V nasledujúcich mesiacoch by sa do dopytovej inflácie mohol postupne čoraz viac premietať i slabší ekonomický rast a očakávané zvoľnenie silného rastu miezd v komerčnej časti ekonomiky, čo by mohlo ďalej podporiť dezinfláciu," predpokladá.
Neistotu prináša najmä vývoj cien potravín. Narušené cezhraničné toky a zvýšené hygienické štandardy môžu zvrátiť očakávané pozvoľné spomaľovanie dynamiky ich medziročného rastu. Naopak, s normalizáciou života po odznení pandémie by sa mohol zmierniť aj tlak na rast cien potravín, nepriamo ho môže zmierňovať aj lacnejšia ropa. "Akokoľvek, očakávame, že inflácia by sa mala v nasledujúcich mesiacoch na dlhšie obdobie ukotviť pod úrovňou 2,%," doplnil Koršňák.
(Felvidék.ma/TASR)
Toto ste už čítali?
Vláda schválila zoznam obcí, v ktorých vzniknú centrá zdieľaných služieb
Vo vybraných 22 obciach z najmenej rozvinutých regiónov...
Získať 10 tisíc eur na zateplenie či výmenu okien bude ešte jednoduchšie
Majitelia starších rodinných domov ohrozených...