Priemerný Slovák ročne vyhodí 100 kg potravín

Problémom je aj ich správne odseparovanie, uvádza nová analýza od Wood & Company.

„Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu plytvania jedlom. Naopak, v chudobnejších krajinách sa rieši ich nedostatok,“ vysvetľuje analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Najdrahšie z V4

Priemerná európska domácnosť minie na jedlo podľa Eurostatu 15 percent svojho rozpočtu. Na Slovensku je to takmer 20, aj keď sú ceny potravín a nealkoholických nápojov na Slovensku siedme najnižšie z členských krajín EÚ. K európskemu priemeru sa však postupne približujeme.

Za prvých 9 mesiacov tohto roka dosiahla priemerná inflácia potravín 15,7 percenta, v septembri sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali až 23,3 percenta.

„Najvýraznejšie sa smerom nahor prepisovali cenovky pri olejoch a tukoch, chlebe a pečive, mliečnych výrobkoch a mäse,“ hovorí analytička.

V priemere lacnejšie nakúpime aj u našich susedov z V4. V Česku o 6 percent, v Maďarsku o 11 a v Poľsku až o 24 percent.

Obed nie je samozrejmosťou

Napriek zdražovaniu pripadne na jedného Slováka ročne v priemere 100 kilogramov potravín po dátume spotreby a potravinových zvyškov. Ich hodnota sa pohybuje okolo 100 až 150 eur. To predstavuje 0,27 kg denne.

Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.

Tieto čísla sú o to alarmujúcejšie, že podľa analýzy Wood & Company poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou až pre 12 percent Slovákov. Tento problém sa najviac týka osamelých starších ľudí, ale aj domácností s jedným dospelým a viacerými deťmi.

„Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, keďže podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 percent obyvateľov,“ hovorí analytička Eva Sadovská

Separovanie nefunguje

Nejde však len o ekonomický problém. Kuchynský biologický odpad je pri jeho skládkovaní významným tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom ovzdušia. V snahe o jeho oddelenie od ostatného komunálneho odpadu zaviedli samosprávy jeho separovaný zber pred vyše rokom. Podľa analýzy Zväzu odpadového priemyslu to však nestačí.

„Analýza vychádza z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí a s celkovým počtom 1,9 milióna obyvateľov,“ uvádza Eva Sadovská z Wood & Company. „Podľa prepočtov na jedného obyvateľa pripadalo ročne 13 kilogramov vytriedeného kuchynského bioodpadu. Je to iba 11 % z celkového potenciálu Slovenska.“

Čo s vyzbieraným bioodpadom?

S výsledkami nie sú spokojné ani samosprávy. Priemerná cena za 1 tonu takéhoto vyzbieraného a spracovaného odpadu totiž pre ne predstavuje náklady vo výške 342 eur. Pri bežnom komunálnom odpade sa náklady pohybujú na úrovni 65 až 75 eur.

„Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný, keďže obsahuje zvyšky mikroplastov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak bez zmysluplnejšieho využitia končí načierno na poliach alebo na skládkach,“ hovorí Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.

„Zároveň pre chýbajúce zariadenia, v ktorých by bolo možné takýto odpad spracovať, je často prepravovaný neprimerane ďaleko. To je z pohľadu uhlíkovej stopy nelogické a neekologické riešenie,“ dodáva Chovanec.

ma7/Rajkovics Péter/forbes.sk