Mladí nepracujú, starí už nevládzu. Kto potiahne ekonomiku na Slovensku?

Z celkového počtu viac ako 533-tisíc ľudí z tejto vekovej kategórie pracuje na Slovensku podľa čísel klubu najvyspelejších krajín na svete OECD len 21,8 percenta.

Znamená to, že do verejných zdrojov odvádza peniaze asi 116-tisíc mladých pracujúcich Slovákov. V rámci EÚ sú na tom v tejto oblasti horšie už iba Taliani (20,3 percenta) a Gréci (18,2 percenta). Medzi všetkými krajinami OECD je potom celkovo najhoršia situácia v Južnej Afrike (10,4 percenta) a druhý koniec rebríčka, s celkovo 77 percentami pracujúcej populácie vo veku medzi 15. až 24. rokom života, uzatvára Holandsko.

Na problém, ktorý má výrazný vplyv na našu ekonomiku, upozornilo občianske združenie Dáta bez pátosu.

„Potrebujeme to napraviť a otočiť. Ale nejdeme tou cestou. Žiadna vláda, žiadny premiér. Dátam venujeme minimum pozornosti. A tak za tento postoj draho platíme. Bude si treba vysúkať rukávy a ráno sa vybrať do práce, dievky a junáci, lebo starkí to nezatiahnu,“

- píšu dátoví analytici.

Problém pre našu ekonomiku totiž môže nastať veľmi rýchlo. Na Slovensku sa dlhodobo hovorí približne o 80-tisíc dlhodobo neobsadených pracovných miestach a tento rok sa skloňujú aj rekordné počty ľudí, ktorí odchádzajú do predčasného dôchodku vďaka novým legislatívnym zmenám. Za prvých deväť mesiacov tohto roka o predčasný dôchodok požiadalo 15-tisíc ľudí, čo v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2022 predstavuje nárast o vyše polovice. Problémom je, že tieto vyprázdnené miesta nie je jednoduché nahradiť.

Študujeme dlho

Prečo však mladí nepracujú? Podľa sociologičky Zuzany Kusej zo Slovenskej akadémie vied spočíva vysvetlenie problému v dĺžke štúdia. „Veľký podiel mladých ľudí v tejto vekovej kategórii, osobitne vo veku od 15 do 20, ďalej študuje. Až 90 percent mladých vo veku 20 až 24 rokov má na Slovensku úplné stredoškolské vzdelanie. Je to oveľa viac ako v Dánsku či v Nemecku a o čosi viac ako v Holandsku,“ priblížila pre Pravdu Kusá.

Zo štatistík Eurostatu vyplýva, že v roku 2022 malo za sebou tento stupeň vzdelania 87,4 percenta Holanďanov, 75,8 percenta Dánov a iba 70,6 percenta Nemcov. Čo sa týka priemeru EÚ, v tomto ukazovateli sme s 90,7 percenta vysoko nad priemerom. V krajinách EÚ má vo vekovej skupine 20 až 24 rokov celkovo 83,6 percenta ľudí za sebou strednú školu.

S týmto vysvetlením súhlasí aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, ktorý tiež pripomína, že v porovnaní s priemerom EÚ máme o niečo vyšší podiel mladých nezamestnaných. Zatiaľ čo v členských krajinách nepracuje 14,5 percenta ľudí vo veku medzi 15. až 25. rokom, na Slovensku je to až 19,9 percenta.

Ďalším vysvetlením môže byť podľa Horňáka aj to, že slovenskí študenti nepracujú popri škole tak často ako ich rovesníci v zahraničí. Dáta Eurostatu z roku 2022 ukazujú, že v rámci celej EÚ vo veku medzi 15. až 29. rokmi bolo zamestnaných 25 percent mladých ľudí. Najviac ich pritom bolo opäť v Holandsku (73,1 percenta), v Dánsku (51 percent) a v Nemecku (44,6 percenta). Slovensko skončilo v tomto rebríčku s 5,2 percentami pracujúcich mladých ľudí na druhom mieste od konca. Horšie na tom bolo už iba Rumunsko, kde v tomto období života pracovalo popri škole iba 2,3 percenta mladých ľudí. Najviac z nich, u nás až 94,5 percenta a v Rumunsku 97,2 percenta, je pritom mimo pracovného trhu čo znamená, že sa venujú iba štúdiu.

Zaujímavosťou rovnako je, že v roku 2021 bol podiel žien, ktoré sa zúčastňovali na formálnom vzdelávaní, vyšší ako podiel mužov. Zatiaľ čo vo vekovej kategórii 20 až 24 rokov sa vzdelávalo celkovo 54 percent žien, z celkovej populácie v tomto vekovom rozmedzí išlo iba o 45 percent mužov. Zo štatistík tiež vyplýva, že zamestnaných mužov bolo viac ako žien.

Samostatnou kategóriou, ktorú Kusá označuje za rizikovú, sú potom mladí ľudia, ktorí nepracujú ani neštudujú.

Neaktívnych ľudí vo vekovej kategórii 15 až 24 v rámci celej EÚ v druhom kvartáli tohto roka bolo deväť percent.

„V spomínanom Holandsku je opäť podiel mladých ľudí v tejto rizikovej situácii jeden z najnižších – len 3,2 percenta. Na Slovensku je to necelých deväť percent, vo Švédsku a na Islande menej ako päť percent. Najviac neaktívnych mladých je v Rumunsku, Litve a Bulharsku. Podiel neaktívnych mladých na Slovensku je zrejme oveľa vyšší, pretože príslušné zisťovanie sa vykonáva v takzvaných registrovaných domácnostiach s jasným vzťahom k obydliu, ktoré je vyznačené v katastri,“ priblížila sociologička.

Čo sa týka celkovej populácie ľudí v aktívnom veku, teda medzi 15. až 64. rokom života v EÚ, je toto číslo výrazne vyššie. Neaktívnych ľudí, ktorí nepracujú ani neštudujú, je až 18 percent, čo je v prepočte na konkrétne čísla vo všetkých členských krajinách dokopy 44 miliónov ľudí.

Odborník z Inštitútu pre výskum práce a rodiny Andrej Kuruc pre Pravdu vysvetľuje, že v časti týchto prípadov môže v jednotlivých krajinách zohrávať úlohu napríklad nelegálna práca alebo vysoký počet žien, ktoré zostávajú v domácnosti. „Treba si uvedomiť, že ide o pestrú skupinu ľudí, ktorých dôvody sú rôzne. Ide o ľudí, ktorí neštudujú a zároveň nie sú prihlásení na úrade práce,“ priblížil Kuruc.

Mladým chýba motivácia

Vráťme sa však k nepracujúcim mladým ľuďom. Analytici zo združenia Dáta bez pátosu prízvukujú, že táto skupina z verejných zdrojov viac čerpá, ako do nich prispieva, čo pre krajinu znamená náročnejšiu ekonomickú pozíciu, ako majú napríklad Holanďania či Dáni.

„Na Slovensku mladí až do veku 24 rokov prispievajú svojou prácou, odvodmi a, samozrejme, aj daňami do spoločnej kasy veľmi málo v porovnaní s inými krajinami,“

píšu odborníci. Zdôrazňujú tiež, že väčšina z tejto skupiny ľudí, aj vo veku nad 20 rokov, poberá rodinné prídavky, prípadne majú nárok na uplatnenie daňového bonusu, čo znižuje dane platené ich rodičmi.

Sociologička Kusá s takouto interpretáciou nesúhlasí. „To, že u nás veľký podiel mladých ľudí ďalej študuje, by som nenazývala odčerpávaním zdrojov. Je to dôležitá podmienka ich uplatnenia sa na trhu práce. Zdroje neodčerpávajú ani nepracujúci mladí ľudia do 25 rokov, pretože systém pomoci v hmotnej núdzi je nastavený tak, že nezamestnaný mladý človek do 25. roku života nemá nárok ani na samostatnú dávku v hmotnej núdzi, ak býva u rodičov,“ vysvetlila odborníčka.

Kusá zdôraznila, že od apríla tohto roka je značne obmedzená možnosť získania príjmu z aktivačných prác a v okresoch, kde je najväčší počet nepracujúcich mladých, nie je po ich práci výraznejší dopyt. Podľa nej je chyba aj v nedostupnosti pracovných príležitostí pre mladých ľudí či v nemožnosti sťahovať sa za prácou.

Z ekonomického hľadiska a z pohľadu trhu práce však záleží aj na tom, do akej miery jednotlivé firmy od študentov vyžadujú prvé pracovné skúsenosti, ktoré by mohli naberať už počas štúdia. Jednoducho povedané, ide o posilňovanie ich konkurencieschop­nosti na trhu práce.

„Postupne sa tento trend otáča aj na Slovensku, zamestnávatelia čoraz častejšie očakávajú skúsenosti získavané už počas štúdia, ale vzhľadom na akútny nedostatok zamestnancov na trhu práce nie sú mladí ľudia veľmi motivovaní k tomu, aby tieto skúsenosti získavali už počas študentských čias,"

- zdôraznil Horňák zo Slovenskej sporiteľne.

Motiváciou pre túto kategóriu mladých ľudí k práci by tak mohol byť napríklad rýchlejší kariérny rast, ak by svoje skúsenosti začali naberať už počas štúdia. Horňák zároveň dodáva, že z hľadiska opatrení zo strany hospodárskej politiky štátu by k zamestnávaniu tejto skupiny mohla prispieť aj väčšia flexibilita a zatraktívnenie podmienok pre pracujúcich študentov. Okrem toho vidí riešenie aj v zlepšení podnikateľského prostredia, ktoré viac praje mladým.

pravda.sk/ma7.sk