Do Dunajskej Stredy si prišiel vlani v lete z Michaloviec, s čerstvou skúsenosťou z ME do 21 rokov. Odchytal si kompletný ročník – ako jediný hráč Fortuna ligy si v sezóne 2017/18 nevynechal ani minútu - a prispel si tak k postupu do Európskej Ligy. Ako by si charakterizoval uplynulý rok z tvojho pohľadu?
„Aj predošlý rok bol pre mňa veľmi úspešný, veď som sa dostal na európsky šampionát a prestúpil som do DAC-u. Myslel som si, že to bol najlepší rok mojej kariéry, ale tým, čo sme dokázali teraz som zase stúpol o úroveň vyššie. Postup na európsku scénu je najväčší úspech. Užívam si to, som vysmiaty človek. Viem, že nás čaká Európa a teším sa na to.“
Trinásť vychytaných núl je druhý najvyšší počet vo Fortuna lige, len Nitran Hroššo ich mal o jednu viac. Aká bola sezóna pre teba?
„Povedal by som, že najlepšia v mojej kariére. Počas pôsobenia v druholigovej Lokomotíve Košice som nastúpil na osemnásť stretnutí a inkasoval som len šestnásťkrát. V Dunajskej Strede som nastúpil na tridsaťdva stretnutí, inkasoval som tridsaťdva gólov, čo je relatívne v poriadku. Samozrejme, v ďalšom ročníku si chcem vylepšiť štatistiku. V úvode sezóny som túžil odchytať čo najviac zápasov, čo sa mi aj podarilo. Pred štartom súťaže som si dal cieľ vychytať trinásť núl, čo sa mi podarilo presne splniť - hoci posledná nula prišla v poslednom stretnutí sezóny v Ružomberku. Teraz v sebe cítim obrovskú pozitívnu energiu.“
Na ktoré zápasy si spomínaš najradšej?
„Domáce zápas s Trnavou, ktorý sme vyhrali 1:0. Vtedy som sa osobne cítil absolútne najlepšie. Domáce víťazstvo 2:1 proti Slovanu je tiež nádherná spomienka. Bol to pre mňa ťažký zápas, lebo tu sú iné ambície, aké boli v Michalovciach. Človek cíti tlak zo všetkých strán, a tak moje začiatky v DAC-e neboli úplne v poriadku. Ale napokon celá sezóna dopadla fantasticky a preto je ťažké vybrať jeden-dva momenty.“
A na ktoré zápasy by si najradšej zabudol?
„Samozrejme, stretnutie v Trnave, kde som spravil priam školácku chybu. Nevyšiel mi ani zápas v Nitre, ktorý som pokazil a prehrali sme.“
Ako sa ti z bránky pozeralo na hru spoluhráčov?
„O spoluhráčoch môžem hovoriť len v superlatívoch. Všetko je jednoduchšie ak máte pred sebou taký tím. V obrane máme dvoch reprezentantov, pred nimi hráva jeden z najlepších futbalistov ligy Marin Ljubičić. Tam neprejde skoro nikto. A keď áno, tak na to som tam ja, aby som podržal mužstvo. Som maximálne spokojný s nimi a bol by som veľmi rád, keby káder zostal pokope aj pre ďalšiu sezónu.“
Povedal si, že jednu najlepšiu sezónu v tvojej kariére strieda druhá. Čo musí nastať, aby si o rok mohol znova skonštatovať, že tá aktuálna bola opäť najúspešnejšia?
„Ak sa pozerám na seba, v každom zápase sú určité detaily a platí, že my brankári sa snažíme dbať na všetky detaily. Chcem byť komplexným brankárom a pomaly odstraňovať detaily, ktoré v práve skončenej sezóne neboli dobré. Chcem ich napraviť, aby sa v nasledujúcom ročníku už neopakovali. Treba ísť od zápasu k zápasu, nesmiem mať príliš veľké sebavedomie, ako napríklad v Trnave, z čoho pramenil fatálny gól. Podobných chýb sa musím vyvarovať. Treba staviť na jednoduchosti a nič nevymýšľať. Pokiaľ chceme o rok povedať, že sezóna bola lepšia, ako tá nedávno skončená, tak musíme byť aspoň o priečku vyššie v tabuľke. Chcem viac vychytaných núl a menej inkasovaných gólov. To sú atribúty, na ktoré sa pozerám ja.“
Čaká nás Európska liga, čo bude novinkou aj pre teba. Čo si od toho sľubuješ?
„Úprimne povedané, chcem si tie zápasy hlavne užiť. Do Európy sa prebojuje len málo chalanov, aj preto si veľmi vážim, že sme tam. Určite nie sme zľaknutí a nemáme z toho zbytočný stres. Teším sa na to, lebo sa to nemusí v mojej kariére opakovať. Najlepšie by bolo pokračovať kolo za kolom.“
Práve prebieha takmer štvortýždňová letná prestávku. Čo máš naplánované na obdobie oddychu?
„Väčšina hráčov odlieta na dovolenky, ale ja som doma so svojou rodinou. S bratmi sme sa počas sezóny videli asi len desaťkrát. Rodina je pre mňa najdôležitejšia. Mladší bratia sú takisto futbalisti, aj im sa skončila sezóna, tiež chcú vypustiť paru. Povedali sme si, že si to voľno užijeme spolu a nabíjame sa novou energiou.“
Na akej úrovni hrajú futbal tvoji bratia?
„Martin má dvadsaťjeden rokov, momentálne hrá v druhej českej lige, kde je na hosťovaní z Baníka Ostrava. Hráva na poste útočníka a hodil by sa nám v DAC (smiech). Pred polrokom podpísal svoj prvý profesionálny kontrakt s Baníkom a má i dva prvoligové štarty. Do Frýdku-Místku odišiel s cieľom viac sa rozohrať. Najmladší brat má štrnásť rokov, pôsobí v akadémii Karvinej. Hráva i v reprezentačných výberoch. Keď som mal pätnásť, bol som talentovaný. Martin je ešte viac talentovaný, ako ja, ale najtalentovanejší z nás je práve môj najmladší brat. On to môže dotiahnuť ďaleko. Prajem mu, aby sa čo najskôr mohol ukázať v prvej lige.“
Od koho ste zdedili futbalové gény?
„Asi od otca, on bol brankár. Aj mama športovala, robila atletiku. Keďže som najstarší, snažím sa usmerňovať svojich bratov, dávať im rady. Veľa ľudí sa ma pýta, prečo nemám priateľku. Ja im odpovedám, že som vo vzťahu s futbalom, som ním posadnutý už od malička. Mať talent je jedna vec, ale najdôležitejšie je chcieť niečo dosiahnuť a ísť si za tým.“
Zdroj: fcdac.sk
Toto ste už čítali?
Video: Oszkár Világi o vynovenom klubovom múzeu
„Fanúšik sa po príchode stáva súčasťou múzea a zároveň sa...
