Sebestačnosť krajiny v potravinách nie je prázdnym pojmom

"Sebestačnosť nie je prázdny pojem, ale je to kľúčové slovo nášho rezortu a myslím, že aj celej krajiny. Chceme využiť všetky možnosti na to, aby sme dokázali ponuku jednak európskych fondov, ale aj vlastnej štátnej spoluúčasti použiť na to, aby sa sme z toho nedôstojne nízkeho percenta sebestačnosti (v priemere asi 40 %, pozn. TASR) výrazne posunuli za najbližšie tri-štyri roky na priečky, ktoré budú bližšie skôr k 100 % ako k tým 30 %. Je to možné," priblížil.

Doterajšia schéma agropodpôr nebola podľa neho "až taká zlá, ale využívala sa netransparentne". "Preto sme sa dostali k tomu, že peniaze, ktoré mohli poslúžiť sebestačnosti, sa použili na ciele, ktoré neboli síce v rozpore s pravidlami EÚ alebo zákonmi nášho štátu, ale rozhodne boli v nesúlade so sebestačnosťou. Naznačujem tým, že prostriedky išli ľahšou cestou alebo cestou, kde boli prijímatelia podpôr 'šikovnejší'," povedal minister.

Podľa slov predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emila Macha je sebestačnosť na Slovensku "veľmi kritická". "V základných (poľnohospodárskych) komoditách sme niekde v priemere na úrovni 40 %. Tvrdíme, že musíme stúpať, najmä s ohľadom na to, ako sa nám vyvíjajú klimatické zmeny či pandémie. Moderný štát by si potravinovú sebestačnosť v základných komoditách mal ustrážiť," podčiarkol predseda SPPK.

Pri zvyšovaní potravinovej sebestačnosti treba podľa Macha mať na zreteli to, že slovenský poľnohospodár a potravinár pôsobí na otvorenom európskom trhu. "Treba si preto zadefinovať, že v ktorých agrokomoditách chce byť SR sebestačná. Asi nechceme byť sebestační v čokoláde či na 100 % v kečupoch. Myslíme si, že treba zadefinovať základné komodity, akými sú napríklad hydinové či bravčové mäso, ovocie, zelenina či napríklad zemiaky. Následne treba vedieť, koľko dáme ako štát zdrojov do týchto komodít, aby sme vedeli cenový rozdiel medzi zahraničnou a domácou ponukou priblížiť," podotkol Macho. Plošná potravinová sebestačnosť je podľa neho na otvorenom európskom trhu "nerealizovateľná".

Podľa Jany Venhartovej, riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska (PKS), by sa Slovensko malo z koronakrízy poučiť a nastaviť také podporné opatrenia na rozvoj potravinárskej výroby v SR, aby dokázalo byť sebestačné v základných surovinách a aby vedelo reagovať aj na nové politiky, ktoré prináša EÚ. "V prvom rade je potrebná finančná podpora spracovania potravín na Slovensku, pretože bola zásadným spôsobom v predchádzajúcich obdobiach poddimenzovaná. Slovenskí potravinári potrebujú investovať v najbližších piatich až siedmich rokoch až jednu miliardu eur do modernizácie, do technológií, do inovácií, pričom táto požiadavka vznikla ešte pre pandémiou nového koronavírusu a pred prijatím stratégií navrhovaných EÚ," uzavrela Venhartová.

(teraz.sk/Felvidék.ma)